reklama

Dnes sa akosi málo hýbe, som vystrašená...

Sedela som v čakárni môjho gynekológa, celkom sama, len ja a časopis pre ženy... Vtom s oroseným čelom a pomalým krokom vstúpila krásna mama s bruškom. Mala kučeravé, ryšavé vlasy, štíhla a vysoká, len to bruško jej už určite hodnú chvíľku menlo postavu z dievčenskej na mamičkovskú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Zviezla sa do susedného kresla a zhlboka odfukovala. Vonku teplo ako v pekle a ona musí dýchať za dvoch. Vlastne robí za dvoch všetko. Kedysi som čítala, ako sa naštartujú telesné funkcie ženy, keď nosí pod srdiečkom dieťa. Niektoré sa zdvojnásobia, iné aj strojnásobia. To je ako práca v bani...Sedela, ruka položená na tom okrúhlom brušku, jemne ho pohládzala, oči upreté do steny pred sebou...Najprv som mala pocit, že je to prejav pokoja a kľudu, vnútorného mieru a radosti, ktorý si ešte stále dobre pamätám, aj keď moje dve brušká sú už minulosťou. Neskôr som zbadala, ako ruka zmätene behá hore – dolu po tom živom kopci, občas počká na signál, keď ho nedostane, skúsi o trošku ďalej...Po očku hľadím na to zúfalé čakanie na kopnutie, na nejaké znamenie, že je všetko v poriadku...- Všetko ako má byť? Idete na kontrolu? - No, ja...dnes sa akosi málo hýbe. Som z toho vystrašená a chcela by som, nech nás skontrolujú...V tom sa mi akoby šibnutím prútika vynoril obraz, keď som bola celý týždeň mimo domova, aj s brušiskom ako svet, ôsmy mesiac, vonku príšerné teplo, podobné tomu dnešnému...od rána som sa snažila vynímať nejaký kopanček, nejaké štuchnutie...a nič. Môj doktor kdesi v nedohľadne a ja som po celý deň nervózne mlčala...Vlastne, moja vnútorná reč fungovala na plné obrátky: Zlatíčko, drobček, ozvi sa....Prosím, daj mi vedieť, že si v poriadku...Skús kopnúť, skús hocičo...Mama sa o teba bojí...Pošlem ti džúsik a ty mi dáš vedieť, či ti chutil, dobre?...Stále nič? Nehnevaj ma...Zlatko, prosím, len jedno kopnutie... Po celý deň sa vôbec nič neudialo. Mala som plač na krajíčku, listovala som v knihe pre nastávajúce matky, koľko krát denne by malo dieťatko svoju budúcu mamu kopnúť, blížil sa večer...Ľahla som si na bok, na koberec pred televízor (inak sa už nedalo) a ruku som inštinktívne položila na brucho. Ako vždy. Ako stále. A v tom – Šťuch! Buch! Tu máš! Akoby sa mi ten drobec snažil vynahradiť celý deň strachu. Kopal s takou vervou, že mi skoro vyvalilo bok. Ja som si len nenápadne utierala slzy úľavy a tvárila som sa, že to má na svedomí dojímavý film...Cestou domov v aute som verila aj za tú mamu, že všetko dobre dopadne. Aj nám to dobre dopadlo. Synček si už asi vtedy rád pospal a robí to dodnes. To sú tí chlapi...radi nás nechávajú v napätí, a nakoniec nás ešte rozplačú... :)

gabina weissová

gabina weissová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík:  Ako z toho vonPsychiatriaŽivot a psychiatrický stacionáAj také sa mi stáva...Zo života detíMajka záchranárkaZ mojej kuchyneKeď ma múza dokopala...Dostali maSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu