Pohľad do hlavy bulimičky - časť 1.

Hrdinka číslo 1. Som zvedavá, ako jej dopadli tie prijímačky...Veď sa jej na to aj hneď opýtam, len si zložím tašky...Noooo, jasné že je z toho veľké hovno, veď som jej vravela, nech sa poriadne učí...SI TOTÁLNE NEMOŽNÁ! TAK TI TREBA! NAMIESTO VZDELANIA BUDEŠ MAKAŤ V ROBOTE! DOBRE TI TAK!...ja ju asi zabijem, veď to snáď ani nie je možné...a bude sa tu tváriť, akoby mala urobiť službu mne, keď sa na tú školu mala dostať...no, to ma podrž, ako sa na mňa budú pozerať v rodine? Po kom to decko je, že toto nezvládne?...NEBUDEŠ MAŤ TITUL - NEBUDEŠ MAŤ NIČ!...čo to tu dokelu splieta, že ju bude baviť hocijaká práca? Hocijaká práca predsa nie je pre ňu!...SI NORMÁLNA? NA TO ZABUDNI! SKÚSIŠ TO O ROK! A TÚTO DEBATU SOM SKONČILA!Hrdinka číslo 2.Bože, mama ma asi zabije...myslela si, že to bez problémov urobím a toto...to ju asi položí...Oco ma pochopí ale to mi asi nepomôže...dokelu, je mi nejako zle, to jablko musí ísť von skôr, než príde domov...hotovo, ako vyzerám? Nezbadá to...ČAU, MAMI, MUSÍM TI NIEČO...bože, celá sa trasiem, to je horšie ako rozsudok smrti...už tuší, že to bude zlá správa...JA, TIE PRIJÍMAČKY...SOM...NE...vedela som, že bude cirkus...ziape jak šibnutá, bože veď nie som prvá ani posledná!...MAMI, NEKRIČ, MRZÍ MA TO...čo to vôbec nechápe? Vôbec nevidí, že som nemala čas na učenie kvôli tomu blbému vracaniu? Ona je tak zadubená, že...POZRI, NÁJDEM SI NEJAKÚ PRÁCU, UVIDÍŠ...ja odpadnem, táto debata ma asi zabije, najradšej by som jej povedala rovno do očí, ako ju nenávidím, ako si ju neviem vážiť, lebo je taká...hnusná, zlá, je odporná a je mi z nej zle! Chcem už vypadnúť, asi jej normálne jednu tresnem, nech už je ticho...DOBRE, MAMI...Seriem na ňu...idem sa poriadne nažrať...určite niečo dovliekla v tej otrasnej taške...a potom to vygrcám...tak jej treba...nasrala ma...Kto bude v tejto bitke skutočným hrdinom a kto porazeným?