reklama

Mami, dones mi pyžamo a cigy...som na psychiatrii!

Toto bola veta, ktorú som povedala svojej mame do telefónu na chodbe cvokhausu. Mama na druhej strane asi najprv nechápala a pre istotu sa ešte spýtala: "Kde si?"

Písmo: A- | A+
Diskusia  (103)

"Veď ti to vravím, na psychiatrii! Normálne ma sem šupli, vraj len na týždeň, aby som vybrala nejaké infúzky. Ja neviem, ale som nasratá!""Vydrž, prídeme za tebou a donesiem ti veci.""Hlavne nezabudni na cigarety! Veľa! Mami,počuješ?""Gabika, musím? Máš sa dať doporiadku...""Mami, prosím ťa, čo tu budem robiť? Dones ich, dobre?"Prišli podvečer, medzi dverami mi podali tašku, letmo sme sa rozlúčili a už ich nebolo. Možno išli aj za doktorkou, lebo vlastné decko na psychiatrickom oddelení asi nebolo veľké terno... Doktorka im musela dať nejaké rozumy, lebo na druhý deň cez návštevné hodiny mi mama odovzdane vravela: "Vidíš? Asi to už bolo treba...Bude ti tu dobre, dáš sa dokopy, všetko bude v poriadku..." (Akoby sa so mnou lúčili pred úžasnou dovolenkou na Honolulu).Neverila som tomu ani ja a asi ani ona. Cigy doniesli, celý kartón. Mama musela trpieť, keď ich do tašky balila, aj keď je sama celkom tuhá fajčiarka. Ale podlamovať už aj tak značne podlomené zdravie vlastnej dcéry, bielej ako stena, vychudnutej na kosť...Asi ju strašila predstava, že jediné, čo ponúkam ako "výživu" svojmu schátralému telíčku je nikotín, cigaretový dym a okrem toho už vlastne celkom nič. Dosť blbá predstava. Cigarety som prvý týždeň na uzavretom oddelení potrebovala, ako soľ. Jasné, že som sa stavala na zadné, jasné, že som revala potichu a (koniec koncov prečo nie) aj nahlas...Bolo mi vážne hrozne. Z minúty na minútu mi v dennom centre oznámili, že moje najnovšie výsledky krvných testov sú úbohé, hladina cukru v krvi nulová, srdce nemá z čoho odčerpávať energiu a môžem kedykoľvek zomrieť (Asi na srdcovú príhodu? Na podvýživu? Na zápchu? Na krvácanie do čriev? Na najscvrknutejší žalúdok zo scvrknutých? Všetko bolo v tej chvíli možné...Fakt je, že mi to vôbec nedochádzalo a zdalo sa mi, že to sa predsa nemôže týkať mňa).Prvé dva dni do mňa pchali infúzie glukózy. Stále. V jednom kuse. V podstate som ešte ani nemusela jesť, už vôbec nie pod dohľadom (chvalabohu), nikto ma nestrážil, len chodili meniť infúzky. Medzi tým som sa stihla akurát vymočiť. Po troch dňoch som mala také rozpichané žily na rukách, že som si porovnávala s narkomanmi z mužského cez prestávku na balkóne, kto je väčší "borec". Doteraz si nájdem modré bodky na miestach, kde tiekla infúzka najčastejšie. Inak, narkomani boli fajn, všetko mi vysvetľovali, ten ich slang ako fleš, a podobne sa mi ohromne páčil ale vôbec som netušila, o čom točia. Dosť mi bolo s nimi veselo, až do chvíle, kedy mi ukázali medzierky medzi prstami na nohách, Mali ich modré, rozpichané, od ihiel...ani by ma nenapadlo, že sa dá aj tam nájsť nejaká žila, vhodná na vpichnutie drogy.Môj jediný a podstatný pocit z toho celého bol - pocit krivdy. Prečo som ja, taká vzorná, rozumná, cieľavedomá, nekonfliktná, čerstvo zaľúbená - musela skončiť práve tu? Medzi cvokmi?! S mojím obyčajným a jednoduchým nejedením a zvracaním? Čo ich to má čo zaujímať a vôbec, opýtal sa ma niekto, či chcem? Prvý týždeň na oddelení bol však pre mňa príšerný z iného dôvodu. Asi tretiu noc som poriadne nespala (prenasledovala ma predstava, že sa dakto vkradne do izby a zabije ma, alebo ma v spánku uškrtí alebo mi priloží vankúš na tvár a...tak som radšej bdela). Asi od ôsmej večer až do nevidím som trávila na balkóne, s cigaretou "vjednomkusevruke". Na izbu som prišla až nadránom. Noci boli teplé, takže sa to dalo vydržať. Na balkóne som sa postupne zoznamovala s inými podivínmi a niektorí vôbec nerozumeli, čo za problém vlastne mám. Ako môžem napríklad takú sviečkovú, tatarák, sacherovu tortu, chleba s masťou a iné lahôdky odmietať alebo ich dokonca najprv zožrať a potom vyvrátiť a spláchnuť. V ten večer som tam bola sama. Vlastne, skoro. Bol tam ešte jeden samotár, ktorého som zaregistrovala prvý raz. Ponúkali sme sa, pripaľovali si a medzitým mi porozprával, ako ho majú o pár dní pustiť domov. Hovorím si, super, aké šťastie... Ale on bol veľmi, veľmi (a také obrovské veľmi aké si len viete predstaviť) veľmi nešťastný. Bol nešťastný z toho, že si nerozumie so ženou, že má syna na vojne, dcéra sa za neho hanbí, on nevie, ako sa správať tam vonku, už vyšiel z cviku...vtedy mi zaplo, že pre neho je toto domov, tu sa zaujímajú, má teplé jedlo, nikto sa hystericky neháda, aj ostatní sú trhlí a nikomu to neprekáža, nikto sa za nikoho nehanbí. Ten chlap mal strach vrátiť sa do "normálneho" života, do reálu. Bavili sme sa takto fakt až do svitania, veľmi milo sme sa rozlúčili a videla som už len jeho zhrbený chrbát. Vrátila som sa na izbu, sedela som na posteli, išla som si umyť zuby a potom som sa schovala pod perinu, aby som sa aspoň trochu zohriala, kým ma sestrička "prednostne" vytiahne z postele a dotiahne nahú na váhu. O pár minút sa strhol strašný zhon, všade biele plášte, sestričky chaoticky pobehovali, nás držali na izbách (nedarilo sa im veľmi...) až nám ktosi povedal, že jeden z mužského si zobral stoličku, rozbehol sa po posteli proti oknu a skočil. Chvíľu ešte žil a potom zomrel. Jasné, že to bol ten chlap. Ja som bola posledná, ktorá sa s ním rozprávala. O jeho trápení, o starostiach, o rodine...Totálne ma to zložilo.Keď som sa z tohto šoku ako - tak dostala, bolo to tak o dva dni, skočil ďalší. Aj toho som poznala, mávali sme spolu autogénne tréningy v skupine. Tentoraz sa samovrah ale poistil, vyviezol sa výťahom na najvyššie poschodie a tam, na chodbičke, si otvoril okno. Spmenula som si na mamine slová, ako mi to už bolo treba, ako mi tu malo byť dobre, aké bude všetko fajn...Nič z toho sa zatiaľ nekonalo...

gabina weissová

gabina weissová

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík:  Ako z toho vonPsychiatriaŽivot a psychiatrický stacionáAj také sa mi stáva...Zo života detíMajka záchranárkaZ mojej kuchyneKeď ma múza dokopala...Dostali maSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu