Odkedy som začala písať články o PPP a mojej skúsenosti s nimi, neustále premýšľam, ako to celé ukončiť. Ako by mal vyzerať ten záverečný, vysvetľujúci, všetkoriešiaci článok, po ktorom sa v hľadisku ozve potlesk a pokrik: Super, tak toto je ten kľúč? Toto je to, čo pomáha? Aké jednoduché...!!! Ale – nie je. Bude tých článkov musieť byť viac... Čo myslíš, ako si na tom? Každý deň neriešiš tisíc vecí, máš totiž čas a energiu venovať sa neustále iba jednej. Jedlu. Už niekoľko dní, niekoľko týždňov (mesiacov, rokov, dosaď si podľa seba) sa v tom točíš stále dookola a zdá sa ti, že sa ti nedarí plávať nad hladinu ale naopak, klesáš ku dnu. Ku dnu plnému blata, smradľavých a lepkavých výkalov, usadenín, a ku dnu, kde už nie je ani náznak svetla. Tušíš veľmi dobre, že hranica, ktorá oddeľuje „správne“ a „nesprávne“ je veľmi tenká a ty už nebalansuješ ani na nej ale permanentne si vydupkávaš svoje práva v zóne „šialenstvo“, zlá a neposlušná“, „psychicky chorá troska“, „šibnutá jak tágo“ a „nikdy z teba nič nebude“. Hranicu si prekročila už dávno, cestu späť túžiš nájsť ale nedarí sa. Viem, ničí ťa to, ide ti na nervy, že si taká nemožná a nedokážeš sa ovládať, že nedokážeš byť zase tá normálna a celý tvoj život ovláda jedlo. Každú hodinu, celý deň myslíš iba na jedlo. Viem, že ťa čokoľvek rozhádže, rozplače, rozcitlivie, začne ťa z toho bolieť žalúdok a takto si predsa uľavuješ... Je to tvoj spôsob obrany, spôsob komunikácie, spôsob ponosy, výkriku, žiaľu, zúfalstva, strachu... To všetko sa ale dá zvládať aj inou cestou a ver, že príjemnejšou, jednoduchšou a ľahšou. Pohádať sa dá slovami, nie sebaubližovaním. Zo strachu sa dá vykecať, nie vyzvracať do omdletia. Zo smútku sa dá nádherne vyplakať s priateľkou, nie s hlavou v záchode. Kričať sa dá očami, jasným a ráznym slovom, bránicou, hlasivkami, nie natrávenými zvratkami...Všetko sa dá robiť inak, oslobodzujúco, neuveriteľne dobrovoľne a bez obmedzovania, s čistou hlavou, rozhodne, nehrane, úprimne. Len to treba chcieť a treba sa do toho pustiť. Odporúčam teda ako prvú vec urobiť toto: Postav sa pred zrkadlo, pozri sa priamo do očí tej, ktorú tam vidíš a čo najhlasnejšie a čo najzrozumiteľnejšie jej povedz:"Si v totálnych sračkách! Si v úplnej prdeli a môže to byť ešte horšie, ak to celé nezastavíš! Si v takom prúseri, že teraz už nejde o nikoho iného, o nijaké spory, o nijaké prieky, nejde o žiadne hádky a boľačky z minulosti, ide o tvoje prežitie. Ide o teba! Máš problém a ideš ho riešiť. Nie od zajtra, nie od pozajtra. Urobíš to hneď teraz!!!"Najlepšie, čo môžeš v tejto chvíli spraviť, je - okamžite po tejto okrídlenej vetičke vyhľadať na internete kontakt na odborníka na PPP alebo najbližšieho psychológa a dohodnúť si termín stretnutia. A prvý krok máš v suchu...Odporúčam! Prvá indícia teda znie: NIČ NEODKLADAŤ (ale aj NEKOMPROMISNE a NEKLAMAŤ SA) P.S: Nabudúce druhá indícia: ODBORNÍK
Pokus o návod...prvá indícia začína na písmeno "N"
Ako von z bludného kruhu menom anorexia, bulímia alebo prejedanie v afekte (spoločný názov je PPP – poruchy príjmu potravy)