Do telefónu znela ako anjel.
Neviem prečo ale pohľad sa mi okamžite prepol kamsi do dávna, do čiernobiela a zbadala som mladé dievča s čiernymi kučerami starostlivo schovanými pod mäkkou čiapkou, ktorú jej uplietla mama zo zvyškov starej vlny. Špičkou korčule sa odráža od ľadu, ruky natiahnuté vedľa tela, aby udržala balans. Klzisko uprostred parčíku plné detí, plné ľudí a predvianočných vôní... pokračovanie článku
Bola sobota a celý areál akoby v mrákotách. Kde - tu sa ponevierali návštevy a ja som zažila svoje ďalšie déja vu. Víkendy na psychiatrii sa podobajú na tú démonizovanú a vtipmi zosmiešňovanú cvokáreň každým cólom. Pacienti z uzavretých oddelení sa cítia ešte uzavretejšie, tí z otvoreného sa necítia o nič lepšie, lebo sú prakticky odsúdení na ničnerobenie. Vstávať, raňajky, pošmochtať nohymi sem a tam, obed, odpočinok, pošmochtať nohymi tam a sem, možno príde ktosi na návštevu a ak nepríde, ostáva nám došmochtať sa nejako do večere a potom odovzdane čakať na milosrdnú tmu a spánok. Nedeľa to isté, ako cez kopirák. pokračovanie článku
Janka je matka bývalej bulimičky. Obe sa z toho dostali a OBE píšem schválne. U jednej psychologičky sedela dcéra, u druhej matka. Neviem koľko, lebo štatistiky nemusím, ale až príliš veľa dlhoročných bulimičiek a anorektičiek pokladá za svoj najväčší problém svoju matku. Nevedia sa spolu rozprávať, nevedia sa spolu zniesť, dcéra matke príliš vyčíta, matka to ignoruje, dcéra matku miluje ale len dovtedy, kým ju tá nepodrazí, neponíži, dcéra je šikovná ale matka chce viac, dcéru niečo veľmi bolí ale matka si myslí, že sú ľudia, ktorých zvykne bolievať dvojnásobne. Dobré dcéry neplačú, dobré dcéry nezlyhávajú, dobré dcéry neodvrávajú a nezaťažujú rodinu nepodstatnými malichernosťami. pokračovanie článku
Chodievam za ňou do liečebne.
Skúša to po tretí krát, predchádzajúce dva razy liečbu vzdala, podpísala reverz a odkráčala domov. Nebola pripravená liečiť sa, nebola presvedčená o tom, že to chce. Od poslednej hospitalizácie ubehli dva roky, ona prešla z anorexie do bulímie, spojenej nie so zvracaním, ale zneužívaním preháňadiel, má občas stavy, ked by sa najradšej rezala na miestach, ktoré nenávidí, má za sebou skutočne zlé chvíle, ale konečne jej to začalo poriadne liezť na nervy. Rozhodla sa znova to skúsiť... pokračovanie článku
Od rána sa detská izba mení raz na zbúranisko, potom na vzornú a opäť na zbúranisko a to celé niekoľkokrát za sebou, až do večera. Niekoľkokrát ukladám čisté detské oblečenie do skriniek, vždy pred tým, ako ho pustím z rúk a zatvorím dvierka, priložím si tých pár vecí ku tvári. Neviem si pomôcť ale stále hľadám kdesi medzi tričkami a pančuškami vôňu zgrcnutého materského mlieka, zmiešanú s detskou pokožkou. Naberám do pľúc, zatváram oči a hlavou sa mi premelú obrázky ako z filmu, keď hlavný hrdina pred smrťou dostane šancu vidieť akoby z rýchlika svoj vlastný, celoživotný film. Môj sa začal odvíjať až vtedy, keď sa narodili. Keď dýcham tú vôňu, moja rekapitulácia je veľmi jednoduchá ale o to silnejšia. pokračovanie článku
Môj svet je pokladaný z vôní. Všakovakých, jemných, sladkých, výrazných, korenistých, dúhových. Mohla by som vkročiť do úplného neznáma a zatvoriť oči. Stačilo by mi cítiť vône, stačilo by mi rozšíriť nozdry tak, aby sa tam všetky vošli. Čítala by som v nich, ako v mapách, hľadala by som svoj vlastný azimut a verila by som až dokonca, že ma môj inštinkt nesklame. Nepotrebovala by som ruky, aby som sa uistila, že predo mnou nie je prekážka. Nepotrebovala by som uši, aby som zistila, že nemusím mať strach zo zvukov, ktoré narážajú do podrážok mojich topánok. Nepotrebovala by som ochutnávať perami, aby som prišla na to, čo sa mi páči, čo nepáči, čo ma páli, spáli, či mi chutí, stačí, čoho nikdy nebude dosť a čo nezabudnem... pokračovanie článku
- Mami? A chceš vedieť, čo bude to prekvapenie na vianočnej besiedke?
- Ani nie, nechcem to vedieť, veď potom by to už nebolo prekvapenie...
- Tak ja ti poviem len prvé a posledné písmenko, dobre?
- Tak dobre...
- Takže: prvé písmenko je S!
- Slíže, syr, sviečky, sladký bozk...
- Chi, chi, nie! Nepoviem! Už ti poviem len posledné písmenko...
(...chvíľka ticha, drobcovi sa pohybujú len ústa, aby si v duchu prešiel názov toho prekvapenia od A po Z)
- Mamííí? Na aké písmeno sa končí slovo stromček?
- Na písmenko K, Paľko. Vy budete mať v triede stromček?
- Sakriš, mami, a je po prekvapení...!
Dubaj. Mesto plné vôní... Takých sladkasto ovocných, ktoré si dopraješ po dobrej večeri, s vyvaleným pupkom, v srdci mesta. Je vyžmýkané horúčavou, nasiaknuté potom a rozvírené chodidlami v sandáloch a flipflopoch. Prehodíš si nohu cez nohu, potiahneš z vodnej fajky a dlho omieľaš vôňu mesta na jazyku. Vôňa parfémov, všakovakých prísad, korenín, kávy, oleandrov. Je prekrásna... pokračovanie článku
Mami? Vieš čo?
Harry išiel do záhrady a nevedel si otvoriť bránku, tak mu jeho sestra pomohla, aspoň myslím. Potom si išiel odtrhnúť jablko a išiel sa najesť von. Chcel si dať mlieko sám, ale dala mu ho babka. Išiel za bok s tým kýblikom, potom doňho skočil z krabice. Vieš, ako sa Harry šmýka? On po tyrranosaurovi ide po chrbáte. Potom prišla po chodníku tá mechanická krava na kolieskach, keď bol už v dinosvete. Tam je všetko iné. Vieš aká je tam hora? Vankúšová. Ploty sú lízatká a tak...
Nejaký dino stlačil tlačítko a Harry sa zmenšil, ako mravec. Skočil tyrranosaurovi do ucha a keď mu tam zakričal, tyrano ho vyšpliechol von rovno do mlieka.
Ešte tam bol brachiosaurus, dvaja stegovia, lietajúci apatosaurus a ešte jeden triceratops.
Obliekame sa, nastupujeme do auta a ja pridávam hudbu o čosi hlasnejšie.
- Mami, ja by som.. bl.eiu.bezskaôll.....
- Prosím?
- No, že ja by som najradšej... hrep.ôddvaj.koei!
- Počuj, Paľko (stíšim hudbu a obzerám si ho v spätnom zrkadle), hovor nahlas a zrozumiteľne, veď ti vôbec nerozumiem!
- Vieš, ja by som vás počkal najradšej v čakárni. Môžem? pokračovanie článku
...básnička pokračovanie článku
Ochorela a teraz sa staráme o seba a o novú bábu. Dostala ju k narodeninám a odvtedy ju päťkrát denne kŕmi, uspáva, prezlieka, spieva jej pesničky a vozí ju na prechádzky v kočiariku. Musím sa na tom podieľať aj ja, a keď jedna, tak aj druhá. Všetko dvojmo, všetko musím vidieť a pre istotu jej každý jeden takmer mamičkovský krok pochválim. Páči sa mi, ako je na to hrdá...Páči sa mi, že sa tak dôsledne stará. Tú bábiku sme jej vybrali preto, lebo mala milučkú tvár... pokračovanie článku
...že by si sa bál pokračovanie článku
...aj keď nemôžem povedať, že je to úplne v poriadku. Aj po roku mám občas nutkanie vydať zo seba všetko, čo som zjedla. Ale držím sa... pokračovanie článku
stačí len... pokračovanie článku
...je tam čerstvý chléb! pokračovanie článku
Zvláštny čas, táto uhorková sezóna. Akosi sa v nej stále neviem nájsť. pokračovanie článku
Keď mi tesne po návrate zavolal, že sa doma cíti ako mimozemšťan, nechápala som. Dnes už všetkému rozumiem. pokračovanie článku
po poslednom vystúpení... pokračovanie článku
Výskyt vo voľnej prírode pomerne častý, samotársky druh, ktorý sa naplno prejavuje v domácom prostredí. Tam dáva svojim pudom voľný priebeh. Nebezpečný? Pre svoje najbližšie okolie celkom určite... pokračovanie článku
Najprv sme boli na školskom dvore a hýbali sa, nech...každý z iného dôvodu. Decká – aby sa doma nezavraždili navzájom od nudy a ja – aby som sa celkom nerozpadla hneď v strednom veku, keď nemusím... pokračovanie článku
- Zapni si telku!
- Preboha, veď ledva vidím, ešte len varím vodu na kávu...
- Zapni si ju, čaf! pokračovanie článku
Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú...
gabina.wgmail.com
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
